Prečo zo špenátu silniete, no magnézium nie je všeliekom na kŕče

22.02.2013

Šport a zdravá výživy – ak chcete zvýšiť kvalitu svojho života a zbaviť sa nerestí, tieto témy neobídete. Kto chce zistiť, koľko by mal v ideálnom prípade športovať a aká strava je najzdravšia, ponorí sa do sveta plného múdrostí, mýtov a názorov, ktoré si často odporujú. Tu je top 5 omylov rekreačných športovcov týkajúcich sa výživy.

Zo špenátu zosilniem, či nezosilniem…

Špenát je medzi laikmi asi najčastejšie prepieranou zeleninou: pre chybu merania v 19. storočí sa o ňom rozšírilo, že obsahuje veľký podiel železa.

V 20. storočí motivovala komiksová postavička Pepka námorníka deti nenávidiace špenát, aby jedli neobľúbenú zeleninu a zocelili si svaly. Železo je naozaj dôležitým stopovým prvkom slúžiacim pri transporte kyslíka v krvi a pomáha tak svalom pri práci.

Potom však odhalili chybu merania z 19. storočia: Špenát má v skutočnosti iba desať percent pôvodne predpokladaného obsahu železa. A listová zelenina stratila tak stratila svoju príťažlivosť.

V roku 2008 však americkí vedci pomohli špenátu získať u rekreačných športovcov znova jeho povesť a slávu: Zistili, že obsahuje rastlinný hormón, ktorý podporuje rast svalov. Pepek mal teda predsa pravdu!

„Po výdatných večeriach sa priberá“

Ak svoje trávenie večer pred spaním zaťažíte výdatným jedlom, musí si odpracovať extra šichtu. Nie je to zdravé a ruší to spánok. To je dobre známe. Tvrdenie, že kalórie, ktoré prijímame večer, sa podpíšu na náraste hmotnosti, je však nesprávne.

Nezáleží na tom kedy, ak jeme viac, ako potrebujeme, vždy priberieme. Potvrdili to aj americkí vedci, ktorí desať rokov sledovali, ako sa stravuje 7000 žien a mužov.

„Tuk je zlý“

Telo potrebuje tuk. Veľa ľudí ho však svojmu telo dopraje nadmieru. Podľa odporúčaní rakúskeho ministerstva zdravotníctva by malo 30 percent denne prijatej energie pochádzať z tuku, 10 až 15 percent z bielkovín a 50 až 55 percent zo sacharidov.

„Svalové kŕče sú vždy znakom nedostatku magnézia“

Kŕče môžu mať veľa príčin. Jednou z nich je aj nedostatok magnézia. Rovnako však vznikajú v dôsledku porúch prekrvenia, vedľajších účinkov liekov alebo nadmerného zaťaženia. Skutočnú príčinu v konkrétnom prípade dokážu najlepšie určiť športoví lekári.

„Pred tréningom sa napijem do zásoby. Potom môžem nechať fľašku doma“

V zásade platí: Pri športe by ste mali piť skôr než pocítite smäd. Vypiť bezprostredne pre tréningom fľašu vody, aby ste mali „do zásoby“, však nefunguje. Telo nedokáže spracovať celé množstvo naraz a prebytočnú vodu vylúči. Vhodnejšie je piť priebežne v malých množstvách. Hrubé pravidlo pre rekreačných športovcov: Na hodinu tréningu prijať okrem bežnej dennej potreby jeden liter tekutín.