|Viac

Pohľad za kulisy jedného z foto termínov Intersportu

22.11.2012

Intersport sústavne pracuje na tom, aby motivoval ľudí viac sa hýbať a venovať sa športu. Dôležitú úlohu v tomto procese hrá obrazový materiál, ktorý v reklamných médiách, na internete, či v tlači vzbudzuje vášeň k športu. Dnes vás pustíme do zákulisia a odhalíme, ako vzniká charakteristická obrazová výpoveď Intersportu.

Čas: 4.30 hod., miesto: Štubajský ľadovec, nadmorská výška: 3165 metrov. Nočný pokoj v provizórnej nocľahárni v hornej stanici lanovky Schaufeljoch preruší prenikavé zvonenie budíka v mobilnom telefóne. Fotograf, jeho asistent, štylistka, traja modeli, horský vodca a dvaja zamestnanci Intersportu si unavene pretrú oči. Uvedomujú si, že práve začali preteky. Preteky so slnkom. Než sa o šiestej ráno slnko vyhupne nad horizont a rozžiari deň, musí náš tím úspešne zdolať vrchol Schaufeljochspitze. Iba tak sa im podarí cvaknúť skialpové fotografie pre Intersport na sezónu 2012/13 v perfektnom rannom svetle.


O 4.40 vyliezli aj poslední členovia tímu zo spacích vakov, kto to bol, neprezradíme. Teraz musí všetko klapať: keď sa všetci v podozrivo rekordnom čase osviežili v kúpeľni, začína sa s prípravou výstroja: skialpinistické lyže, paličky, nohavice, bundy, čiapky… - nocľaháreň sa premenila na sklad a zdá sa, že na zemi nájdete kompletnú zimnú ponuku všetkých predajní Intersport.

  

Štylistka sa snaží modelom štetcom z tvárí vymazať znaky krátkej noci. O pár minút je misia úspešne splnená. A že vraj sa modeli a modelky potrebujú vyspať do krásy.

Na piatu hodinu rannú bol naplánovaný odchod. Prísny rozvrh sa nám nepodarilo dodržať. Aspoň malé raňajky potrebuje pred výstupom vyžadujúcim istenie lanami, ktorý nás čaká, aj ten, kto ranné vstávanie práve nezbožňuje. Voda, čaj, müsli tyčinka, trochu ovocia: Nad hranicou lesa je skromnosť nevyhnutnou cnosťou.


5.15: Začíname. Horský vodca traja modeli a obaja profesionálni fotografi sa púšťajú do svojho ranného vysokohorského športového dobrodružstva. Štylistka spolu s oboma zamestnancami Intersportu pozorujú výstup z horského sedla Schaufeljoch. Vrchol Schaufeljochspitze je vzdialený iba niekoľko stoviek metrov vzdušnou čiarou. Členov tímu je teda počas celého výstupu počuť. O čom sa asi rozprávajú? Z tónu hlasov v každom prípade cítiť optimizmus.

 

6.00: Na vrchole sa zablysne. Nie, neznamená to, že sa ohlasuje zimná búrka. Fotografovia a modeli sa bezpečne dostali na vrchol a začali so skutočnou prácou. Prvé ranné lúče slnka o niekoľko minút neskôr oznamujú oficiálne výsledky súťaže: Preteky so slnkom, ktoré odštartovali o 4.30, sme vyhrali. Na tvárach členov tímu čakajúcich pri lanovke Schaufeljoch sa objavili široké úsmevy. Z vrcholu štítu Schaufeljochspitze doliehajú radostné výkriky. Čo tam asi robia?

Keď sa výprava z vrcholu o 7.15 vráti, stane sa fotograf okamžite stredobodom záujmu. Alebo presnejšie: jeho fotoaparát. Všetci členovia tímu sa okolo neho zozbierali, aby mali čo najlepší výhľad na jeho úlovok: 100 čerstvých záberov. Sprevádzaný mnohými „óóóch“ a „ááách“ preklikáva fotograf od jedného obrázku k druhému.

Uf, zvládli sme to. Náročné pracovné ráno by tak mohlo skončiť. Mohlo! Už o dvadsať minút neskôr nás Interšporťáci pobádajú, aby sme rovno pokračovali s fotením zimnej turistiky na snežniciach. Členovia tímu, niektorí pešo, iní na skialpových lyžiach, nabalení snežnicami, oblečením a doplnkami teda vyrážajú k miestu, kde sa má fotiť, ktoré leží asi kilometer pod stanicou lanovky. Energiu nám dodáva slnko, ktoré už pred ôsmou hodinou žiari z bezoblačnej, plechovej oblohy. Napriek rannému zhonu sme nezabudli ani na ochranu pleti.

V tejto nadmorskej výške, nad 3000 metrov, je vzduch už citeľne redší a kilometrový pochod vnímame ako ranný tréning. Hneď, keď sme dorazili do cieľa, zaujali fotograf aj modeli pozície a asistent osvietil scénu veľkou odrazovou doskou. Napriek fyzickej námahe, ktorú pobehovanie a presúvanie sa v snehu predstavuje, nie sú úsmevy na fotografiách hrané: naši modeli z toho majú skutočne radosť. Ľudia z Intersportu medzitým kontrolujú vo svojich podkladoch, aké obrázky potrebujú a dávajú inštrukcie fotografovi.

O hodinu neskôr po prezretí obrázkov fotograf spokojným pokývaním hlavou oznamuje: Fotky sú v suchu. Ručičky hodín medzičasom poskočili na 11.30 a po siedmych hodinách na nohách sa natíska otázka: Kedy si konečne dáme poriadne raňajky? Odpoveď je jednoduchá: Len čo sa dostaneme do horskej reštaurácie. Úspechu tejto misie sa však do cesty stavia viacero prekážok: Po prvé - tím má so sebou snáď polovicu tovaru, ktorý nájdete v požičovni Intersport-Rent. Po druhé - členom tímu chýbajú telesné sily, keď vstali mali len XXS-raňajky a aj to už bolo pred šiestimi hodinami. Po tretie - najbližšie skrinky, kde by sa dali veci zatvoriť sú kilometer vzdialené.


Po niekoľkých telefonátoch s pracovníkmi lyžiarskeho strediska Stubaier Gletscher sa riešenie nájde: Pomaly, ale tak, že sa to nedá prepočuť, si k tímu Intersportu razí cestu ratrak. Vodič - podľa výzoru model viacerých snowboardových značiek - nás gestom a slovami: „Nech sa páči, nastupovať!“ pozve k sebe. Po dobrodružnej jazde do doliny po okraji zjazdovky, ktorú prežijeme na nákladnej plošine, konečne zasadneme do reštaurácie. Avšak už nie k raňajkám, ale k obedu. O 13.00 to už musíme nazvať pravým menom.

Text a fotografie: Bernhard Winkler


Štubajský ľadovec - aj pre rodiny s deťmi, vždy zasnežený, ponúkajúci pestré zážitky

Štubajský ľadovec je najväčšie lyžiarske stredisko v Rakúsku ležiace na ľadovci. Je vzdialený iba 45 minút jazdy autom od Innsbrucku a ponúka vyžitie na 110 kilometroch zjazdoviek. Sneh je od októbra do júna garantovaný. Najväčšími atrakciami sú: BIG Family Ski-Camp, Snowpark Moreboards Stubai Zoo a Powder Department Stubaier Gletscher. www.stubaier-gletscher.com